0919-283-416
bambolinosro@gmail.com
Zoznam možných škodcov vo Vašich domácnostiach či pracovisku
1. Ploštica posteľná (Cimex lectularius)
je malý, plochý a bezkrídly parazitný hmyz, ktorý sa živí výhradne saním krvi teplokrvných stavovcov vrátane človeka. Je červeno- hnedastej farby o rozsahu 4- 5 mm a svojích hostiteľov napáda počas spánku. Sanie krvi uprednosťňe na ľuďoch, ale napáda aj psy, mačky, hlodavce, vtáky a iné. Ploštice nepriťahuje nečistota, ale sekúndarne teplo, krv, a oxid uhličitý. Ploštice sa môžu vyskytovať jednotlivo, ale zvyčajne sa združujú v zhlukoch. Ľudia ich často mylne považujú za blchu ľudskú či švába obyčajného. Rozdielom je, že ploštica posteľná nelieta a taktiež neskáče. Tento hmyz sa pohybuje veľmi rýchlo cez povrch podláh, stien či stropov. Bolo preukázané, že ploštica posteľná je schopná prejsť za potravou k svojmu hostiteľovi až 30 metrov, ale zväčša má tendenciu žiť v okolí 2,5 metra od miesta kde ľudia spia. Vo všeobecnosti sa dospelé jedince dožívajú 12 mesiacov, ale ak majú vhodné prostredie na reprodukciu (s teplotou 21°C až 28°C), dožívajú sa aj dlhšie. V jeden rok sa môžu objaviť tri a viac generácii tohto parazitného hmyzu.
2. Mravec faraónsky (Monomorium pharaonis)
Tento druh mravca v našich podmienkach žije trvale synantropne. Vývoj pri izbovej teplote prebieha zhruba 36 dní (vajíčko 7 dní, larva 17 dní, predkukla 3 dni, kukla 9 dní). Optimálna teplota je 26°C. Pri 14°C prežívajú, ale sa nerozmnožujú. Pri teplote 10°C hynú behom jedného týždňa. Samčekovia a samičky nikdy nelietajú, samičky sa po spárení vracajú nazad do hniezda. Faraónsky mravec je všežravec, prednosť dáva potrave s obsahom bielkovín (mäso, mäsové výrobky) požiera aj sladkosti. Zdá sa, že potravu rád strieda. Vždy dáva prednosť čerstvej a vlhkej potrave. K životu nutne potrebuje vodu. Škodí nie len požieraním potravín, ale aj znečisťovaním. Stavia si jednoduché hniezda na skrytých miestach, ako sú špáry v múre, strope, podlahe v nábytku, okolo teplovodného potrubia, eletrického vedenia, v kúpelniach, bytových jadrách a v rôznych obaloch, krabiciach, izbových kvetinách. Kolónie mravcov sú rôzne veľké a v napadnutých miestach ich býva väčší počet. Jedna kolónia má niekoľko desiatok i stoviek (150 a viac) samičiek a mnoho tisíc robotníc. Pre založenie novej kolónie je potrebné najmenej 20 robotníc a jedna samička.
Charakteristické znaky:
Robotnice - veľkosť 2 mm, svetlohnedá až čajová farba, bruško tmavé, dožívajú sa 20 týždňov.
Samičky - veľkosť 3,5 – 4,8 mm, farba žltohnedá, dožívajú sa cca 400 dní.
Samčekovia - veľkosť 2,5 – 3,1 mm, farba hnedá, dožívajú sa 14 – 21 dní.
3. Mravec obyčajný (Lasius niger)
Je naším najbežnejším druhom. Poznáme ho tiež pod názvom čierny. Hniezda si vytvára na najrôznejších miestach – pod kameňmi, kusmi dreva či v pôde s hlinenou kopcovitou nadstavbou. Často ho môžeme nájsť v spoločnosti vošiek, kde sa živia sladkými výmeškami, ktoré prenášajú na ďalšie rastliny. Ako všežravec loví drobné bezstavovce a konzumuje rôzne rastlinné a živočíšne zbytky. Niekedy preniká aj do bytov. Podobne sa chová i kontrastne zafarbený druh s červenožltou hrudou Lasius emarginatus. Sýtejšiu čiernu farbu má mravec čiernolesklý (L. fuligonosus), ktorý je viazaný na stromy. Pod koreňmi alebo v dutinách kmeňov si buduje charakteristické kartónové hniezda.
4. Rus domový (Blattella germanica)
Veľkosť 10 – 15 mm. Farbu má špinavo žltú až svetlohnedú. Charakteristické sú dva čierne pásy na hrudnom štíte. Obe pohlavia majú krídla, ktoré môžu používať na kĺzavý let. Hoci má dobre vyvinuté krídla, lieta iba zriedka. Samička má širšie bruško. Dobre lezú po kolmých hladkých plochách. Dáva prednosť teplým miestam (30°) s dostatočnou vlhkosťou a slabým prúdením vzduchu. Znesie aj nižšie teploty a za potravou vojde aj do chladiacich zariadení. Vývoj nedokonalou premenou. Vyskytuje sa kozmopolitne po celom svete. Žije na celom území Slovenska. Je viazaný na človeka. Žije v bytoch, skladoch potravín, pekárňach, nemocniciach, hoteloch, reštauráciách, obchodoch s potravinami. Vo voľnej prírode u nás nežije. Tento sploštený a rýchlo sa pohybujúci hmyz má predný pár krídel tuhý a kožovity a druhý pár je blanitý s hustou žilnatinou. Veľký štít (pronótum) kryje zhora celú hlavu. V nebezpečenstve sa snaží čo najskôr ukryť v nejakej štrbine. Aktívny je v noci, cez deň sa ukrýva. V potrave je nevyberavý. Hlavnú zložku potravy však tvoria múka, obilie, ovsené vločky, cestoviny, ovocie, zelenina, mäso, údeniny. Nepohrdne ani papierom, výrobkami z kože, odevmi či plstenými klobúkmi. Rozmnožuje sa po celý rok. Po rituálnom tanci, počas ktorého samček pohládza samičku dlhými tykadlami a po dlhom dvorení, dôjde k páreniu. Potom samička kladie 37 – 45 vajíčok do schránky, ktorú nazývame ootéka a ktorú nosí so sebou až do vyliahnutia mladých, čo trvá asi dva týždne. Nymfy (mláďatá) sa podobajú na dospelé rusy. Počas vývinu sa nymfy niekoľkokrát zvliekajú. Dospievajú za 1 – 2 mesiace. Celý vývin trvá 2 – 3 mesiace. V priebehu života (niekoľko mesiacov) nakladie samička 5 – 7 znášok vajíčok.
5. Šváb obyčajný (Blatta orientalis)
Veľkosť 20 – 27 mm. Farbu má hnedočiernu lesklú. Samica má redukované krídla siahajúce do dvoch tretín bruška, nelieta. Na konci bruška vyrastajú dlhé 12-14 článkové výrastky (cerkusy). Sú na nich orgány citlivé na otrasy pôdy. Vyhľadáva tmavé a vlhké miesta, chladnejšie ako Rus domový, napr. pivnice, sklady, šachty a kanalizácie. Tento druh hmyzu sa vyskytuje len v budovách. Po kolmých hladkých stenách nelezie. Pohybuje sa pozdĺž stien. Keď sa presúva do nových neosídlených priestorov, najčastejšie využíva cestičky popri vykurovacom potrubí, kde sa aj najradšej zdržuje. Je to živočích veľmi citlivý na svetlo, preto sa cez deň ukrýva a aktívny je až v noci. Podobne ako rus domový, aj šváb je všežravec. Šváby sa rozmnožujú počas celého roka. Okolo oplodnených vajíčok sa samičke vytvorí puzdro(ootéka), ktoré odloží na vhodné miesto a tým sa jej starostlivosť o potomstvo končí. Vývoj nedokonalou premenou.
6. Švehla obyčajná (Lepisma saccharina)
Drobný bezkrídly hmyz obľubujúci vlhko a tmu. Ma štíhle vretenovité dozadu zúžené telo kryté šupinkami, tenké dlhé tykadlá. Pretiahnuto kvapkovité tielko charakteristicky zakončujú tri dlhé štetiny. Sú striebristo lesklé, vzhľadom i hybkosťou pripomínajú rybičku, preto sa im ľudovo hovorí „ strieborná rybička“ . Vyvíjajú sa nedokonalou premenou. Žijú skryte vo vlhkých a teplých miestach (20°C). Rýchlo sa pohybujú, sú aktívne v noci. Keď v tmavej miestnosti náhle rozsvietime, švehly sa rozpŕchnu do úkrytov. Obývajú kúpeľne, záchody, komory. V skladoch zaliezajú pod debny a povaľujúce sa predmety. Môžu sa uchytiť aj v knižniciach. Najlepšie im vyhovuje izbová teplota, dobre znášajú jej dočasné zníženie. V budovách sa rozširujú po vodovodných a odpadových rúrach a pod. Živia sa prevážne plesňami a omrvinkami ľudskej potravy, rastlinnými zbytkami, papierom, obľubujú škrob a cukor. Nezvyknú spôsobovať väčšie škody, len tapety môžu vážne poškodzovať, vyžierajú pod nimi lepidlo. Samička kladie 2 – 20 vajíčok. Žijú do 3 rokov. Prítomnosti švehlí predchádzame častým vetraním miestností, vysušovaním vlhkých miest a udržiavaním čistoty – odstraňovať prázdne debny a škatule, povaľujúce sa predmety.
7. Komárovitý hmyz (Culicidae)
Majú jeden pár blanitých krídiel. Druhý pár je premenený na tzv. Kyvadielka. Ústne ústroje sú bodavocicavé. Premena je dokonalá. Z podradu - Komárov sú najvýznamnejšie tri rody - Culex, Aedes, Anopheles.
Komár dotieravý - Culex molestus
Veľkosť 3,5 – 5 mm, svetlohnedo sfarbený. Liahniská tohoto komára sa nachádzajú v ľudských obydliach. Sú to technické priestory, kde sa zhromažďuje voda znečistená organickými látkami, kotolne, teplovodné šachty, výťahové šachty, septiky. Samička sa nemusí pred prvým kladením vajíčok nacicať krvi. Vajíčka kladie na vodnú hladinu, z nich sa liahnu pohyblivé larvy. Larva sa 4x lieni a potom sa mení a kuklu, z ktorej sa liahne dospelý komár – imago. Komáre sa v domoch liahnu po celý rok. Samičky lietajú do bytov a v noci cicajú krv na ľuďoch, zvlášť na deťoch.
Komár útočný - Aedes vexans a Komár jarný - Aedes communis
Zástupcovia tohto rodu sú pôvodcami jarných a letných komárich kalamít. Pri premnožení v obrovských množstvách nalietavajú na lesnú zver, hospodárske zvieratá a ľudí. Samičky kladú vajíčka na zem na miesta, ktoré môžu byť zatopené pri povodní alebo topení sa snehu. Sú to lužné lesy, mokré lúky, prehĺbeniny v teréne. Pri silnom premnožení môžu komáre znepríjemňovať pobyt v prírode ale môžu zleietavať aj do vzdialenejších obydlí človeka.
8. Osa obyčajná (Vespula vulgaris) Osa útočná (Vespula germanica)
Osa obyčajná – Vespula vulgaris
Osa obyčajná dorastá do veľkosti až 15 mm. Je rozšírená v značnej miere. Dospelé osy sa živia nektárom a sladkým ovocím, v ktorom vykusujú dužinu. Larvy ôs sa živia hmyzom. Dospelé robotnice lovia húsenice, muchy a ďalší drobný hmyz, ktorý nosia do hniezda ako potravu pre svoje larvy.Hniezda si robí v zemi. Hniezdo stavia samička tak, že v dutinke v zemi začne stavať hniezdo niekedy do priemeru 30 cm. Živí sa hmyzom. Žije v kolóniách, osie kolónie začínajú každý rok znovu. Na jeseň sa v bunkách narodia osy robotníčky, z ktorých sa neskôr vyvinú kráľovné alebo samce. Opúšťajú kolóniu a po spárení si nájdu miesto kde prezimujú. Robotnice a niektoré samce cez zimu zahynú. Kráľovné však budúci rok vylezú, aby založili novú kolóniu.
Osa útočná - Vespula germanica
Je rozšírená po celom území. Tvorí veľké rodiny, asi 3000-5000 členov. Veľkosť robotníčky osy útočnej (Vespula germanica) je 12-16 mm, samička meria 16-20 mm. Okraj očí má žltý a na žltom štíte hlavy má jeden alebo aj tri čierne body. Hniezdo si najčastejšie robí v podzemných dutinách, v múroch a pod. Príbuzných rodom osy je sršeň (Vespa), ktorý je asi 1,5 až 2-krát väčší a stavia si aj plástové hniezda zavesené o podklad stopkou.
9. Hlodavce
Myš domáca - Mus musculus
Rozšírená je po celom svete a žije synantropným spôsobom života. Je nočným zvieraťom, dobre šplhá a pláva. V letnom období môže žiť aj vo voľnej prírode. Koncom leta sa sťahuje do budov, kde pržíva zimné obdobie. Dospelá myš domová má asi 9 cm dlhé telo a rovnako dlhý chvost. Má šedožltú farbu. Živí sa prevažne rastlinou potravou, hlavne semenami rastlín. V priaznivých podmienkach sa množí celý rok. Brezivosť trvá 19 – 21 dní. Vo vrhu má 5 – 6 mláďat. Mláďatá na 10. deň života sú osrstené, na 14 deň vidia a 25. deň sa samostatne živia. Dožíva sa 1 maximálne 2 rokov. Pohlavne dospievajú vo veku 2 – 3 mesiacov. Myš domová žije v spoločenstvách a každé spoločenstvo ovláda určitý priestor. Má celkom malé nároky na veľkosť plochy obývaného priestoru. Ak má dostatok potravy, jej životný priestor nie je väčší ako 5 m/2, preto sa ťažko ničí hlavne v obytných skladoch. Ak vlhkosť potravy presahuje 15%, môže žiť a množiť sa bez pitia vody. Prechádza cez otvory väčšie ako 6 mm. Myš je odolnejšia voči rodenticídnym prípravkom ako potkan hnedý.
Potkan hnedý (potkan) - Rattus norvegicus
Je rozšírený po celej zemeguli, pričom vyhľadáva chladnejšie a vlhké prostredie. Podľa spôsobu života sa zaraďuje do skupiny eusynantrópov (stáli synantropi), ktorých vývoj zašiel tak ďaleko, že ľudské sídliská sú im hlavným a často jediným trvalým prostredím v ktorom žijú. Potkan má zvyčajne šedo hnedú srsť, na bruchu svetlejšiu, pysk tupo zakončený, ušnice viditeľné (prehnuté dopredu nesiahajú k očiam), chvost je hrubý, kratší ako telo, dľžka tela je 22 – 30 cm, maximálna hmotnosť 500g. Pohlavne dospievajú vo veku 3 mesiacov, brezivosť trvá 3 týždne, vo vrhu býva 7 – 10 mláďat, laktácia trvá 4 týždne. Potkan sa dožíva 1 roka, maximálne 2 a pol roka. Rozmnožovacie obdobie sa mení v závislosti od podmienok vonkajšieho prostredia. Pokles rozmnožovania sa zaznamenáva v zimnom období a v čase letných horúčav. Veľa mláďat zahynie (odhad 75%). Potkan je prevažne nočné zviera. Potravu vyhľadáva väčšinou po západe slnka. V prípade, že je populácia potkanov premnožená, vyhľadávajú krmivo aj počas dňa. Je všežravý so sklonom k mäsožravosti, často sa u neho vyskytuje kanibalizmus. Musí denne piť. Pri nedostatku potravy a vody hynie už za 5 dní. Vyhrabáva si nory, často v blízkosti vody, vyskytuje sa v kanalizácii, blízko hnojísk a smetísk, v pivniciach, skladoch, silách. Má dobrý čuch, výborne hrabe, pláva (aj pod vodou) a šplhá do výšok. Potkan je farboslepý zle vidí a pri orientácii sa riadi pomocou čuchu, sluchu a hmatovými chlpami. Potkany sa preto pohybujú hlavne okolo stien a pevných predmetov. Chuťová vnímavosť je veľmi dobre vyvinutá. Početnosť populácie je určovaná vhodnosťou obydlia a množstvom krmiva. Žiaden iný živočišny druh nebol tak dlho intenzívne ničený, napriek tomu aj v súčasnom období je potkan prítomný a prosperuje vo všetkých kontnentoch obývaných človekom.
Potkan čierny (krysa) - Rattus rattus
Koncom 18. a začiatkom 19 storočia vymizol potkan z väčšej časti Európy. Zvýšená lodná doprava a nedodržiavanie hygienických opatrení umožnilo jeho nový príliv do Európy. U nás sa vyskytuje len zriedka, hlavne v dunajských prístavoch, v ČR pozdĺž rieky Labe od Děčína po Prahu. Srsť má hnedošedú, špicatý pysk, veľké oči, ušnice veľké (prehnuté dopredu presahujú oči), chvost má tenký, dlhší ako telo. Dlžka tela je 14 – 23 cm, maximálna hmotnosť 250g. Pohlavne dospieva v troch mesiacoch, brezivosť trvá tri týždne, má 6 – 10 mláďať, laktácia trvá 3 týždne. Dĺžka života je 2 roky, maximálne 4 roky. Má dobrý čuch, výborne šplhá a skáče, zriedka pláva a vyhrabáva nory. Je všežravec, prednosť dáva zrnu a múke. Bez pitia vydrží aj niekoľko dní. Úkryty máva na povalách, podstrešných priestoroch, na stromoch. Rozširuje sa lodnou dopravou a inými dopravnými prostriedkami.